Transfúzia
Príloha k odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy č R(95) 15 o príprave,
použití a zaistení kvality krvných prípravkov
10.
vydanie - verzia 2003, Rada Európy CDSP (98) 9
1. Bezpečnostné
opatrenia
Lekár, ktorý
uskutočňuje transfúziu, je zodpovedný za kontrolu totožnosti a ďalšie
bezpečnostné opatrenia. V záujme overenia totožnosti má požiadať pacienta, aby
povedal svoje meno a dátum narodenia. V prípade potreby sa tieto údaje prečítajú
alebo sa identifikačné údaje zistia na páske na zápästí pacienta,
ktorou bol pacient označený podľa dobre špecifikovaných
pravidiel.
Overenie, že sa pri
transfúzii postupuje podľa odporúčania výrobcu sa má uskutočniť pred pripojením
krvného vaku. Odporúča sa nepoužívať transfúznu súpravu dlhšie ako 6 hodín.
Verifikácia, že nedošlo k viditeľnému poškodeniu
krvného komponentu má byť vykonaná so špecifickým dôrazom, podľa zmeny farby.
Overenie kompatibility
medzi pacientom a krvným prípravkom sa má robiť následovne:
1.
porovnaním identifikačných údajov získaných od chorého s údajmi na laboratórnom
potvrdení skúšky kompatibility ( ak je dostupné)
2.
kontrolou kompatibility krvnej skupiny pacienta so skupinou vyznačenou na štítku
jednotky krvného prípravku
3.
kontrolou, či neuplynula doba exspirácie krvného prípravku
4.
overením
a zaznamenaním identity pacienta
Identifikačné číslo a
druh podaných jednotiek krvných prípravkov majú byť zapísané do dokumentácie
pacienta tak, aby bolo možné v prípade potreby vysledovať darcu.
2. Klinické sledovanie
Počas transfúzie
krvných prípravkov je povinné dôsledné sledovanie pacienta. To sa týka v prvom
rade prvých 15 minút podávania transfúzie, kedy je väčšia pravdepodobnosť
objavenia sa závažnej transfúznej reakcie a tiež počas transfúzie prípravku
pripraveného v otvorenom systéme.
Krvné prípravky sa
majú podať v priebehu odporúčanej doby, aby sa zabránilo ohrozeniu ich klinickej
účinnosti a bezpečnosti.
3. Ohrievanie krvi
Rýchla transfúzia
chladnej krvi môže byť nebezpečná. Akékoľvek používané ohrievacie zariadenie je
potrebné kontrolovať a monitorovať, aby sa zaistila správna teplota krvi.
4. Pridávanie liečiv
alebo infúznych roztokov do krvných prípravkov
Vzhľadom na riziko
poškodenia základných zložiek krvi nesmú sa do krvných prípravkov pridávať
žiadne liečivá ani infúzne roztoky.
5. Zaobchádzanie so
zmrazenými prípravkami
So zmrazenými
prípravkami je potrebné zaobchádzať nanajvýš obozretne, nakoľko vaky môžu byť
krehké a môžu pri nízkej teplote ľahko praskať.
Po rozmrazení
zmrazenej plazmy sa má skontrolovať obsah vaku, aby sa zistilo, že sa všetok
kryoprecipitát rozpustil a že vak nie je poškodený. Vaky z ktorých uniká obsah,
sa vyraďujú. Rozmrazené prípravky sa majú podať čím skôr a nesmú sa opäť
zmraziť.
6. Riziko vzduchovej
embólie
Počas transfúzie môže
dôjsť k vzduchovej embólii, pokiaľ nie je pracovník dostatočne zručný a
nevykonáva starostlivo transfúziu .
7. Komplikácie pri
transfúzii
Medzi transfúzne
komplikácie patria nežiadúce reakcie a zlyhanie očakávaného liečebného
účinku.
Nakoľko každá
transfúzia krvného prípravku je samostatný biologický proces, ošetrujúci lekár
je zodpovedný za dôsledné dokumentovanie a oznámenie akejkoľvek zistenej reakcie
( viď „nežiadúce účinky“ v jednotlivých kapitolách o krvných prípravkoch).
Taktiež je dôležité
stanoviť účinnosť transfúzie špecifických krvných prípravkov zaznamenaním
vhodných pred- a potransfúznych parametrov.
Komplikácie sa môžu
objaviť buď v priamom vzťahu k transfúzii alebo s oneskorením hodín až dní.
Všetky vážne komplikácie je potrebné vyšetriť, mierne reakcie až podľa
posúdenia príslušného lekára.
Keď sa po transfúzii
erytrocytových prípravkov objaví vážna komplikácia a chorý má triašku, horúčku,
ťažkosti s dýchaním, šok, hypotenziu, bolesti v chrbte, ktoré nemôžu byť
vo vzťahu k jeho základnému ochoreniu, má sa vyšetriť nasledovné:
1.
skontrolovať identifikáciu pacienta a krvného produktu
2.
skontrolovať, či krvné skupiny systémov ABO a Rh na štítku krvného vaku sú
kompatibilné s potvrdením o krvnej skupine chorého. Ak sú prítomné nepravidelné
protilátky iné ako v systémoch ABO a Rh, skontroluje sa, či bola použitá
kompatibilná typovaná krv
3.
krvná
vzorka odobratá pred transfúziou (môže byť dostupná v laboratóriu, ktoré urobilo
skúšku kompatibility), vzorka krvi odobratej po transfúzii, krvný vak s
ponechanou transfúznou súpravou a vzorka krvi darcu pripojená ku krvnému
prípravku, sa majú odoslať na vyšetrenie. Odporúča sa, aby toto vyšetrenie
zahrňovalo priamy náter na sklíčko a bakteriologické vyšetrenie zvyšku krvného
prípravku, izosérologické vyšetrenie krvnej inkompatibility a kontrolu
krvného prípravku, či nie je poškodený.
V prípade opakovaných
horúčkových nehemolytických transfúznych reakcií sa pre nasledujúce transfúzie
odporúča použitie krvi chudobnej na leukocyty. Pri prevencii
nehemolytických horúčkových reakcií spojených s podávaním trombocytov, sa majú
používať nesteroidné protizápalové liečivá.
Objaviť sa môžu i
oneskorené reakcie. Patrí medzi ne aloimunizácia a prenos chorôb.
Zariadenie transfúznej
služby a lekár majú spolupracovať, aby uľahčili vyšetrovanie možných
transfúziou prenesených infekcií a aby zaistili sledovanie zdravotného stavu
príjemcu v prípade, že sa u darcu zistí sérokonverzia. Je tiež potrebné chorého
sledovať a v prípade aloimunizácie mu podať primeranú informáciu.
8. Nemocničné
transfúzne komisie
Členmi nemocničnej
transfúznej komisie majú byť zástupcovia zariadení transfúznej služby a
hlavných klinických pracovísk, na ktorých sa podávajú transfúzie. Odporúča sa,
aby v komisii boli zastúpení lekári, sestry a administratívny personál.
Medzi hlavné úlohy
nemocničnej transfúznej komisie patrí:
·definovať
transfúznu politiku prispôsobenú miestnym klinickým činnostiam
·viesť
pravidelné hodnotenie transfúznych postupov
·analyzovať
akékoľvek nežiadúce príhody spôsobené transfúziou
·pokiaľ
je potrebné, prijímať nápravné opatrenia.
Podobne, systém
auditov klinického použitia krvných komponentov napomôže zlepšiť efektívnosť
transfúznej praxe.
Predtransfúzne
opatrenia
1. Identifikácia
chorého pri odbere vzorky krvi
Vzorky pre určovanie
krvných skupín a vyšetrenie kompatibility musia mať jednoznačnú identifikáciu.
Odporúča sa dodržiavať ďalej uvedené pravidlá.
Skúmavka musí byť
označená v čase odberu vzorky. Minimálnou požiadavkou je priezvisko, meno a
dátum narodenia. Obvykle by sa toto označenie malo doplniť novou jedinečnou
zdravotníckou identifikáciu. U novorodencov sa navyše uvádza pohlavie a
identifikačné číslo pripevnené na zápästie. U chorých s neznámou identitou sa má
použiť jedinečná séria čísiel - identifikačné číslo podľa špecifických
pravidiel pripevnené na zápästie.
V bezprostrednej
nadväznosti na odber vzoriek sa musí vykonať kontrola označenia skúmavky, a to
dotazom chorého na priezvisko, meno a dátum narodenia alebo ich prečítaním (alebo prečítaním
iných údajov) na páske spoľahlivo pripevnenej k telu pacienta. Táto kontrola
identity chorého sa má robiť aj v prípade, že pracovník pozná chorého.
Pracovník potvrdí na žiadanke podpisom, že túto kontrolu vykonal.
Vzorka krvi, ktorá je
nedostatočne označená sa nesmie použiť na vyšetrenie krvnej skupiny a/alebo
vyšetrenie kompatibility.
2. Imunohematologické
vyšetrenia
Tieto vyšetrenia
obsahujú vyšetrenie krvnej skupiny, skríning protilátok a skúšku kompatibility
pred transfúziou prípravku s obsahom erytrocytov.
.1. Určenie krvnej
skupiny
Určenie krvnej skupiny
ABO a Rh (D), prípadne ďalších potrebných antigénov sa uskutoční pred
transfúziou.. Výnimkou sú urgentné situácie, keď oneskorenie môže ohroziť život.
Vyšetrenie krvnej skupiny sa robí súčasne so skúškou kompatibility a transfúziou
krvných prípravkov. Ďalej sa odporúča robiť skríning nepravidelných protilátok
súčasne s vyšetrením krvnej skupiny chorého.
Štandardným postupom
sa má vykonať vyšetrenie pred očakávanou transfúziou, napr. pri chirurgických
výkonoch.
Laboratórium musí mať
spoľahlivý a validovaný postup pre určovanie krvných skupín, ktorý obsahuje
dvojitú kontrolu údajov pri vydávaní výsledkov krvnej skupiny a ďalších
izosérologických vyšetrení, ktoré sa dokumentujú v klinických záznamoch chorého.
2. Vyšetrenie
kompatibility
Kompatibilita medzi
darcom a príjemcom musí byť zaistená pri transfúzii prípravkov, v ktorých je
voľným okom viditeľný obsah erytrocytov.
V ideálnom prípade sa
má vyšetrenie kompatibility pri opakovom vyšetrení robiť z novej vzorky, inej,
ako je vzorka použitá pre pôvodné vyšetrenie krvnej skupiny, ale v každom
prípade sa nemá robiť vyšetrenie zo vzorky odobratej viac ako 4 dni pred
plánovanou transfúziou u pacientov, ktorí neboli
transfundovaní alebo žien, ktoré neboli gravidné posledné 3 mesiace.
Základom kompatibility
je správne určenie skupiny ABO a Rh(D) u darcu a príjemcu. Pokiaľ sú v krvnom
obehu chorého prítomné nepravidelné protilátky, môžu sa pre transfúziu použiť
iba erytrocyty, ktoré nemajú zodpovedajúce antigény.
Vyšetrenie
kompatibility medzi erytrocytmi darcu a sérom príjemcu sa robí vo všetkých
prípadoch výskytu nepravidelných antierytrocytových protilátok. Odporúča sa ako
rutinný postup aj v prípadoch, kedy sa nedokázali nepravidelné protilátky. Môže
sa od neho upustiť, ak sa urobia iné opatrenia zaisťujúce bezpečnosť takéhoto
postupu ( t.j. “ Type and Screen“, viď. ďalej). Súčasťou vyšetrenia
kompatibility má byť dostatočne spoľahlivá a validovaná metóda na zaistenie
detekcie nepravidelných antierytrocytových protilátok, akou je nepriamy
antiglobulínový test.
Postup typovania a
skríningu pokiaľ sa používa ako náhrada vyšetrenia kompatibility, musí
obsahovať:
1.
spoľahlivý a
validovaný kontrolný postup pri vydávaní prípravku - pokiaľ možno kontrolovaný
počítačový systém
2.
použitie skríningových
erytrocytov so všetkými antigénmi (uprednostniť homozygotné), ktoré zodpovedajú
prevažnej väčšine klinicky významných protilátok
3.
dostatočne citlivú
techniku na detekciu antierytrocytových protilátok
4.
laboratórne záznamy o
uskutočnených vyšetreniach a všetkých použitých prípravkoch, vrátane
identifikácie pacienta.
Vzorka séra
použitého pri vyšetrovaní kompatibility sa má skladovať v zmrazenom stave tak
dlho, ako je určené národnými predpismi.