Oznámenie hlavného odborníka pre hematológiu

o pou?ití biosimilárnych liekov

Definícia biologického lieku

Biologické lieky (v angl. literatúre biological medical products, biopharmaceuticals) sú definované ako lieky obsahujúce proteíny alebo nukleové kyseliny pripravené pomocou biotechnológie (rekombinantnými alebo hybridnými technikami), t.j. nie priamou extrakciou z prirodzeného biologického zdroja. Biotechnológia predstavuje súbor metód vyu?ívajúcich metabolizmus, resp. ?pecifické vlastnosti ?ivých systémov alebo biologických látok vo výrobnom procese (napr. rekombinantné techniky).

Článok 2

Definícia generického a biosimilárneho lieku

Ako generický je mo?né označiť liek, ktorý v porovnaní s originálnym liekom obsahuje rovnakú účinnú látku (pomocné látky sa mô?u odli?ovať), je identický v účinku, dávkovaní a spôsobe aplikácie, pou?íva sa v rovnakých indikáciach, je bioekvivalentný a jeho výrobný proces, čistota a kvalita spĺňa príslu?né ?tandardy. Bioekvivalencia je definovaná ako neprítomnosť signifikantného rozdielu v dostupnosti účinnej látky v mieste jej účinku medzi generickým a originálnym liekom pri podaní rovnakého molárneho mno?stva účinnej látky za podobných podmienok. V prípade generických liekov s účinnou látkou s malou molekulovou hmotnosťou sú tieto bioekvivalentné s originálnym liekom vtedy, keď sú farmakologicky ekvivalentné. T.j. majú rovnakú účinnú látku (zhoda potvrdená magnetickou rezonanciou alebo hmotnostnou spektroskopiou), dávkovanie a spôsob aplikácie, a ich biologická dostupnosť po podaní rovnakého mólového mno?stva za podobných podmienok je podobná do tej miery, ?e ich účinok a bezpečnostný profil je mo?né pova?ovať za rovnaký.
Pri biologických liekoch sa pre ich generické kópie pou?íva názov biosimilárny liek (angl. biosimilars alebo follow-on biologics).

Článok 3

?pecifiká biosimilárnych liekov v porovnaní s ostatnými generickými liekmi

Biologické lieky sa značne odli?ujú od chemických liekov s účinnou látkou s nízkou molekulovou hmotnosťou - ide o makromolekuly nukleových kyselín alebo bielkovinovej povahy (u väč?iny sa molekulová hmotnosť pohybuje v rozmedzí 20.000-150.000 KDa). Majú komplexnú ?truktúru (terciálnu a kvartérnu ?truktúru proteínov s posttranslačnými modifikáciami, ako je napr. glykozylácia, tvorba disulfidových mostíkov atď.; interakciu viacerých peptidových reťazcov) a komplexný mechanizmus účinku. V prípade látok podstupujúcich posttranslačné modifikácie, akou je napr. glykozylácia, nie sú ich súčasné analytické metódy schopné z fyzikálno-chemického hľadiska úplne charakterizovať. Ich výroba je technologicky a časovo náročná; súčasťou výrobného postupu je pou?itie bunkových kultúr a pridávanie aditívnych látok, ktoré stabilizujú produkt alebo zabezpečujú vý?ivu bunkových kultúr.

Registrácia biosimilárnych látok

V prípade generických liekov s účinnou látkou s nízkou molekulovou hmotnosťou, ak je preukázaná bioekvivalencia s originálnym liekom, predpokladá sa aj podobný bezpečnostný profil a účinnosť. ?túdie zamerané na bezpečnosť a účinnosť nie sú preto v uvedenej skupine liekov nevyhnutné pre ich registráciu a uvedenie na trh. Je mo?ná vzájomná zámena medzi generickým a originálnym liekom.
V prípade biosimilárnych liekov nie je uvedený postup mo?ný. Rozdiely v terciálnej a kvartérnej ?truktúre proteínov (rozdiely v glykozylácii, existencia viacerých izoforiem) mô?u ovplyvňovať biologickú aktivitu a účinnosť. Zastúpenie jednotlivých glykozylovaných foriem a izoforiem v jednotlivých biologických liekoch sa mô?e lí?iť a mô?e byť príčinou rozdielnej biologickej aktivity. K heterogenite prípravku prispieva taktie? prímes zlo?iek bunkových kultúr, kultivačných médií a aditívnych látok.
Aj v prípade, ?e sa potvrdí bioekvivalencia 2 biologických liekov (t.j. rovnaké chemické zlo?enie a rovnaká farmakokinetika), nemusí to nevyhnutne znamenať rovnakú účinnosť a rovnaký profil ne?iadúcich účinkov (pou?itie rozdielnych bunkových kultúr, a z toho vyplývajúci problém imunogenicity; problém reprodukovateľnosti výrobného procesu).
?túdie zamerané na bezpečnosť a účinnosť sú preto pri biosimilárnych liekoch potrebné pre komplexné posúdenie bezpečnosti a klinickej účinnosti. Európska agentúra pre hodnotenie medicínskych produktov (European Agency for the Evaluation of Medicinal Products (EMEA)) vy?aduje ich realizáciu pre registráciu biosimilárnych liekov a ich uvedenie na trh. Vzájomná zámena medzi biosimilárnym a originálnym biologickým liekom je z uvedených dôvodov problematická.

Zámena biosimilárnych a biologických liekov

Z vy??ie uvedených dôvodov sa biosimilárne lieky nedajú pova?ovať za lieky identické s originálnymi biologickými liekmi. Ide o lieky podobné, nie v?ak o identické a presné kópie, ale taktie? nie o originálne lieky. Z uvedeného vyplýva, ?e nie je mo?né voľne zamienať biosimilárny liek s originálnym liekom tak, ako je to mo?né pri ostatných generických liekoch. Vzhľadom na mo?ný rozdielny účinok a iný profil ne?iadúcich účinkov by sa v prípade nastavenia pacienta malo podľa mo?nosti pokračovať v liečbe tým istým prípravkom, čo by mal re?pektovať tak klinický lekár, ako aj farmaceut vydávajúci liek.
Tieto skutočnosti zohľadňuje vo svojej smernici pre biologické lieky aj EMEA, v ktorej sa uvádza: ,,Ka?dý biologický liek má byť jasne identifikovateľný a označenie biosimilars neznamená, ?e lieky sú identické, plne zameniteľné a automaticky substituovateľné... Generický prístup nie je z odborného hľadiska vhodný pre biologické lieky."

V Martine dňa 1.2.2007