Analýza venóznej krvi v hemostazeologických
laboratóriach
PREDANALYTICKÉ DOPORUČENIA
SKUPINY GEHT
(„Groupe ďEtude sur ľHemostase
et la Trombose")
Autori: Benoit
POLACK, Jean-Fracois SCHVED, Bernard BONEU,
Haemostasis 2001;31:61-68
Kľúčové slová:
odber krvi, koagulácia, laboratórium, hemostáza, preanalytické testovanie
ÚVOD
Vyšetrovanie parametrov hemostázy v klinických
laboratóriách zaznamenalo v poslednej dekáde významný pokrok najmä vďaka
používaniu kvalitných prístrojov a reagencií. Aby sa preniesol tento pokrok aj
na kvalitu starostlivosti o pacienta a na zvýšenie reprodukovateľnosti v rámci
laboratória a medzi laboratóriami, je potrebné zabezpečiť a dodržať prísnejšie
požiadavky na spracovanie vzoriek, počínajúc ich odberom až po validáciu
výsledkov. Konečný úžitok aj z toho najkvalitnejšieho klinického testu závisí
významne od kvality analyzovanej vzorky. Faktory ako: kvalita odberu krvi, jej
transport do laboratória, príprava vzorky a jej skladovanie určujú konečnú
kvalitu výsledkov.
Na minimalizáciu týchto významných zdrojov odchyliek
je nevyhnutné zavies? do tohto procesu zásady správnej laboratórnej praxe.
Tak Národný výbor pre laboratórne klinické štandardy
(NCCLS - National Commitee for Clinical Laboratory Standards), ako aj Európska
spoločnos? pre trombózu (ECAT - European Concerted Action on Thrombosis)
stanovila a/alebo sprísnila tieto zásady [1-5]. Naviac, aspoň vo Francúzsku, je
za celú pred-analytickú fázu, vrátane odberu krvi - aj keď je uskutočnený tre?ou
osobou - zodpovedný klinický patológ (teda laboratórium, pozn. prekl.), [6]. V
tejto štúdii sú zosumarizované a zaktualizované kritéria doporučené skupinou
GEHT.
MATERIÁL NA ODBER VENOZNEJ KRVI: SKÚMAVKY A ZÁTKY
Materiály používané na výrobu odberových skúmaviek sú
tak rozdielne ako ich vplyv na koagulačné testy. ECAT doporučuje používanie
vákuovaných odberových skúmaviek od roku 1987 [4]. Skúmavky musia byť sterilné,
čo musí garantovať ich výrobca. Vákuovaný objem by mal predstavovať najmenej 80%
celkového objemu skúmavky, aby sa zabránilo aktivácii trombocytov, spôsobenej
poklesom pH, ktorý možno pozorovať u čiastočne vákuovaných skúmaviek [8].
Materiál a celková charakteristika
Materiál by nemal aktivovať koagulačné faktory a ani
by ich nemal adsorbovať [9]. Vnútorná stena sklenných skúmaviek musí byť
posilikonovaná a nadbytočný silikón musí byť odstránený, lebo niektoré silikóny
(napr.: Silwet", Copolymer L-720), ako bolo preukázané, aktivujú trombocyty.
Hoci posilikonované sklo zostáva štandartným
materiálom, možno používať aj plastové skúmavky, no treba pamätať na to, že
plasty sú rôznorodé materiály s rôznymi vlastnosťami, boli popísané napr.:
predlžovanie časov zrážania [10-12], adsorpcia heparínu, interferencia v prípade
stanovenia fibrinogénu, ovplyvňovanie citlivosti tromboplastínu [13] alebo
kalibrácie [14] a aktivácia kontaktnej fázy koagulácie [15-17],.
Plastové skúmavky môžu vyžadovať striktné podmienky
na skladovanie. Naviac odsatie vzduchu v nich je obyčajne neúplné, takže ich
technické parametre by mali byť deklarované jednoznačne. Zátky skúmaviek by mali
byť z bezpečnostných dôvodov skonštruované tak, aby sa znížilo riziko tvorby
aerosólov, ako aj postriekanie krvou pri otváraní skúmavky. Naviac, zátka
samotná by nemala obsahovať žiadne látky, ktoré by mohli interferovať s
protizrážanlivým činidlom, s faktormi zrážania a s liekmi ako heparín.
Označovanie skúmaviek by malo byť v súlade s medzinárodnými štandardami
(normami), napr.: na každej skúmavke by malo by? jasne uvedené číslo šarže,
dátum expirácie pri optimálnom skladovaní (teplota okolo +20°C, skladovanie v
tme), nasávaný objem, objem a zloženie aditív.
Dátum
expirácie by mal udáva? posledný deň použiteľnosti. Osoba, uskutočňujúca odber,
musí vždy skontrolova? tieto údaje pred použitím skúmavky.
Vplyv veľkosti odberovej skúmavky
Veľkos? odberovej skúmavky musí byť prispôsobená
objemu odoberanej vzorky a nie pohodlnosti použitia. Porovnanie výsledkov zo
vzoriek krvi odobratých do rovnakých skúmaviek, avšak čiastočne naplnených
(napr.: znížený objem antikoagulantu a nedostatočné vákuovanie skúmavky) ukázalo
významné rozdiely v časoch zrážania, najmä u APTT [8, 18] a počtu trombocytov.
Variácie pomeru objemu krvi ku ploche povrchu neboli skúmané. Tento parameter má
ale určite vplyv na tok krvi v skúmavke a na aktiváciu trombocytov, ktorá môže
by? ešte zvýšená odstreďovaním Ovplyvňuje tiež pH vzorky v dôsledku výmeny
plynov.
PROTIZRÁŽANLIVÉ ČINIDLÁ
Typ, objem, koncentrácia divalentných katiónov, pH
protizrážanlivého činidla, pomer objemu činidla a krvi, ako aj hematokrit, to sú
všetko predanalytické parametre, ovplyvňujúce výsledky koagulačných testov.
Typ a koncentrácia protizrážanlivého činidla
Doporučovaným antikoagulantom je trisódium citrát.
Tento môže byt zmiešavaný v prípade potreby s inými aditívami.
Doporučovaná koncentrácia je v rozsahu 0,105 až 0,109
M (obyčajne 3,2%). Citrát 0,129 M (3,8%), ktorý je stále dostupný, by sa nemal
používa?, lebo takáto koncentrácia ovplyvňuje index vnútornej citlivosti
niektorých tromboplastínov [19]. Naviac si treba uvedomi?, že kalibrácia
referenčného tromboplastínu sa vykonáva s plazmami, získanými z krvi odobratými
do 0,109 M citrátu [20]. Koncentrácia citrátu má malý, alebo žiadny vplyv na
výsledky koagulačných testov normálnych jedincov. Na druhej strane vysoká
koncentrácia citrátu predlžuje čas koagulácie pacientov liečených
antikoagulantami (heparín alebo anti - vitamín K) a to podľa typu reagencie
(21).
Pomer antikoagulant/krv
Doporučovaný je pomer 1 objemová jednotka
antikoagulantu na 9 objemových jednotiek krvi. Teda v prípade, že sa odoberie
menej krvi, je konečná koncentrácia citrátu zvýšená. Najcitlivejším parametrom
na konečnú koncentáciu citrátu je APTT. Tento sa predlžuje v priemere o 3% pri
10%nom nedoplnení krvou a o 10% pri 20%nom nedoplnení. Hodnoty PT sa predlžujú v
priemere o 5% pri 20%nom nedoplnení a o 15% pri 30%nom nedoplnení skúmavky
[22,23].
Preplňovanie skúmaviek znamená, že nie je dodržovaná
špecifikácia ich výrobcu. Toto môže nasta? napr. vtedy, ak sa skúmavka naplní
buď po jej otvorení alebo so striekačkou, ktorá bola predtým použitá na odober.
pH- efekt
Citrát musí by? pufrovaný kyselinou citrónovou na pH
5,1 až 5,3 [4], aby sa udržalo pH vzorky plazmy v rozmedzí 7,3 až 7,45. Ak je pH
plazmy mimo tohto rozsahu, je možné falošné predĺženie abnormálnych hodnôt PT.
V nepufrovaných citrátoch sa pH plazmy ľahko dostane mimo tento udaný rozsah,
lebo pH trisódium citrátu je mierne alkalické a preto, lebo plazma stratila
svoju pufrovaciu kapacitu v dôsledku odstránenia erytrocytov odstredením.
Hematokritovy efekt
Hematokrit ovplyvňuje priamo pomer objemu plazmy voči antikoagulantu. Každá
koncentrácia plazmatických proteínov (napr. fibrinogénu) je ovplyvnená týmto
dilučným efektom. V prípade vzoriek s hematokritom nad 55% alebo pod 30% sa
preto doporučuje modifikova? objem antikoagulantu. Na výpočet možno použi?
abakusy
alebo
výpočet urobi? pomocou McGannovej
rovnice [24]:
objem antikoagulantu (ml) = 0,00185 x konečný objem (ml) x [100 - hematokrit ( %
)],
alebo
podľa doporučenia NCCLS rovnicu podľa Ingrama [4]:
objem antikoagulantu (ml) = objem krvi (ml) x [100 - hematokrit (%)]:[595 -
hematokrit (% )]
Hematokrit ovplyvňuje PT a APTT cez koncentráciu Ca2+ v testovanom
médiu po rekalcifikácii. V dennej praxi používanie vákuovaných odberových
skúmaviek neumožňuje zmenu objemu antikoagulantu vzhľadom na hodnotu hematokritu.
Aditíva
Citrát a antitrombocytárna zmes
Citrát - teofylín - adenín - dipyridamolový pufer (CTAD)
je zložený z trisódium citrátu/kyseliny citrónovej (0,105 M), teofylínu (15 mM),
adenozínu (3,7 mM) a dipyramidolu (0,198 M) s pH v rozmedzí 5,32 až 5,38. Táto
zmes je dobré vhodná na monitorovanie heparínovej terapie buď s APTT alebo
stanovovaním anti-Xa [25, 26], lebo znižuje výrazne heparínovú neutralizáciu
doštičkových faktorom IV. Nedávno bolo doporučené používanie CTAD aj pre analýzu
trombocytov na prietokových cytometroch [27-30]. Na druhej strane jeho použitie
zakázané pre všetky testy funkčnosti trombocytov, nakoľko inhibuje ich funkciu
Naviac tento antikoagulant je veľmi citlivý na svetlo. Skúmavky musia by? preto
skladované v ich originálnom balení v tme až do použitia [31].
Citrát a inhibítor fibrinolýzy
Táto kategória aditív môže by? zaujímavá v prípade
monitorovania fibrinolytickej terapie, lebo v neprítomnosti inhibítora
fibrinolýzy plazmĺn obsiahnutý v krvi bude pokračova? v proteolýze fibrinogénu v
odberovej skúmavke. Preto bude hodnota fibrinogénu nižšia a to v závislosti na
dĺžke časového intervalu medzi odberom a analýzou vzorky. Čím dlhší bude tento
interval, tým nižšia bude hodnota fibrinogénu. Pridanie aprotonínu umožňuje
lepšie vyhodnotenie fibrinogénu, no ovplyvňuje výsledok APTT. Vzhľadom k tomu,
že aprotonín je bielkovina, neskladuje sa dobre v kvapalnom stave. Preto nutnos?
prípravy podľa lekárskeho predpisu obmedzuje použitie citrátových skúmaviek,
obsahujúcich inhibítor fibrinolýzy.
Medicínske pomôcky na venózny odber Ihla
Odberová ihla musí odpoveda? priemeru žily. Ihla s
väčším priemerom ako 1mm, môže by? pre žilu traumatická v tom zmysle, že môže
dôjs? k uvolneniu vaskulárnych fragmentov, ktoré môžu v skúmavke ovplyvňova?
parametre hemostázy. [3, 22]. Ihly s priemerom pod 0,7 mm predlžujú odber krvi a
gradient tlaku v ihle môže spôsobi? hemolýzu a aktiváciu trombocytov.
Bežne
sa používajú odberové súpravy („motýlik"), najmä v prípade pacientov s ?ažko
dostupnými žilami. Pozostávajú z ihly malého priemeru s krídielkom, predĺžené
plastovou hadičkou. Tento systém obmedzuje prietok krvi a teda zvyšuje riziko
aktivácie trombocytov. Naviac, mŕtvy objem, ktorý by mohol by? 500 až 700 ul
ovplyvňuje pomer
antikoagulant/krv a to najmä vtedy, keď sa odoberá malé množstvo krvi (napr. <
500 ul pre odberové skúmavky s objemom 4,5 ml).
Tabuľka 1: Všeobecné doporučenia pre hemostatické
testy
|
DOBRE |
PRIJATEĽNE |
ZLE |
Skúmavka |
Posilikonované sklo 4,5 ml vákuovaná |
Plast po schválení |
Zle posilikonované sklo |
Antikoagulant |
Pufrovaný trisódium citrát: 0,105 až 0,109 M, alebo CTAD |
Pufrovaný trisódium citrát: 0,129 M |
Všetky ostatné |
Plnenie skúmavky |
100% |
90% |
< 90% |
Hematokrit |
0,30 až 0,55 |
Mala by by? urobená, ak je HCT<0,30 alebo > 0,55 |
Ak sa neurobí korekcia v prípade HCT mimo uvedený rozsah |
Priemer odberovej ihly |
0,7 až 1 mm |
|
< 0,7 alebo > 1 mm pre dospelých |
Využitie katétra na odber |
nepoužíva? |
Po zamietnutí 5-10 ml prvotnej krvi |
Ak sa použije vzorka z prvých 5 ml krvi |
Turniket |
< 1 min. |
|
> 1 min. |
Poradie odberu |
2. skúmavka |
1. skúmavka |
Po skúmavke obsahujúcej heparín |
Transportná teplota |
Teplota okolia |
|
<+4°C alebo > +30°C |
Čas analýzy |
Do 2 hodín |
4 hod. po centrifugovaní |
Po 4 hodinách |
Odstreďovanie |
2 x 2000 g, 15 minút pri teplote +15° až+20°C |
1 x 2000g, 15 minút pri chladení |
Pri < ako 100g a kratšie ako 10 minút, ak dôjde pri odstreďovaní k
prehriatiu |
Zmrazovanie |
Prudké |
|
Pomalé |
Skladovanie |
-80°C
-20°C <8 dní |
-20°C <30 dní |
> -20°C |
Rozmrazovanie |
Rýchle, vo vodnom kúpeli pri +37°C |
|
Pri teplote okolia alebo v mikrovlnej rúre |
Katéter
Hoci sa to nedoporučuje, je niekedy nevyhnutné
odobra? krv cez katéter. Publikované štúdie sa zhodujú v tom, že je dobrá zhoda
medzi výsledkami PT a FIBRINOGEN, stanovovanými tak z krvi odobranej cez
katéter, ako aj priamo z vény [33, 34]. Naopak výsledky APTT a TT sú pri týchto
odlišných spôsoboch odberu krvi rozdielne [35], najmä kvôli prítomnosti heparínu
v katétri. Preto sa doporučuje opláchnutie katétra a boli tiež navrhnuté ďalšie
techniky: vylúčenie prvých 5 ml krvi [36, 37], alebo objem katétra plus 2 ml
[25, 37], alebo nepouži? odobratú krv v objeme rovnajúcemu sa pä?násobku mŕtveho
objemu [38]. Pre niektorých autorov však nestačí ani to [33] a našli sa takí,
ktorí navrhli nepouži? až prvých 10 alebo 20 ml krvi [3, 39],
ODBER VENÓZNEJ KRVI
Prvým krokom je identifikácia pacienta a označenie
odberovej skúmavky. Okrem toho na žiadanku by sa mali uvies? klinické a
terapeutické údaje, ako aj základné informácie o pacientovi.
Poloha
Je dobré známe, že poloha tela má vplyv na
koncentráciu zložiek krvi [40]. Napr. zmena polohy z ľahu do vzpriamenej polohy
znižuje objem plazmy o asi 12% [41]. Preto sa dáva prednos? odoberú krvi v
polohe ležmo. Pred odberom krvi na fibrinolytické testy sa doporučuje kľud až 30
minút.
Voľba cievy
Preferujú sa veľké cievy napr. v oblasti lak?a. Cievy
malého priemeru sa môžu zborti?, čo môže zapríčini? zrazenie a/alebo nedoplnenie
odberovej skúmavky. Dôležitá je tiež voľba ramena. Krv by mala by? odoberaná
prednostne z ramena, do ktorého nie je privádzaná infúzia alebo do ktorého nieje
zavedená arteriovenózna fistula u hemodializovaných pacientov. Kontaminácia
laboratórnych vzoriek infúznymi roztokmi (najmä tými, ktoré obsahujú heparín) je
najčastejšou predanalytickou chybou v nemocniciach [41].
Turniket
Jediným významom použitia turniketu je napomôc?
nájdeniu cievy. Ak jeho aplikácia trvá dlhšie ako 1 minútu, hladina faktoru VIII,
VWFa a t-P A sa zvýši a aktivuje sa fibrinolýza. Naviac, dochádza k časovo
závislej hemokoncentrácii, ktorá obsahuje svoje plató po 5 - 6 minútach, čím sa
zvyšuje hladina krvných proteínov [41]. Preto sa nesmie turniket príliš s?ahova?
a mal by sa aplikova? kratšie ako 1 minútu. Akonáhle začne krv vyteka? do
odberovej skúmavky treba turniket odstráni?.
Metodika odberu
Zmeny v priebehu dňa a strava môžu tiež ovplyvňova?
určité parametre. Odbery by sa mali preto robi? medzi 7. a 9. hodinou ráno, 12
hodín po poslednom jedle. Pacient by nemal by? vystresovaný a pri odbere by mal
by? v ležiacej polohe [41], okrem prípadu, keď sa monitoruje časovo závislý
efekt liekov (napr. heparín).
Prepichnutie vény by malo by? atraumatické v
maximálnej miere. Nedávno bola zvýraznená skutočnos?, že odbery by mali
vykonáva? dobre vycvičení a kvalifikovaní pracovníci. Protrombínové fragmenty
1+2 v plazme, získanej odberom krvi neskúsenou osobou, sa zvýšili v porovnaní s
odpovedajúcou referenčnou vzorkou v priemere o 21%. V prípade trombín -antitrombínového
komplexu bol nárast 277% [43].
Voľba vzorky pri odbere
Postup pri voľbe vzorky po odbere je stále predmetom sporov. NCCLS doporučuje
buď odstránenie prvých 5 ml krvi alebo jej použitie na iné vyšetrenia ako na
hemostatické [5].
Naozaj
prvý mililiter krvi môže by? kontaminovaný tkaninovým faktorom. McPhedran a kol.
[44]. Ukázali, že APTT je citlivejší ako PT. Nedávno Yawn a kol. [45]. Navrhli,
že PT by sa mohlo analyzova? z prvej skúmavky, pričom je napokon
rozhodujúca kvalifikácia operátora, ako navrhuje Gottfried a Adachi [46].
Avšak charakteristika prvej skúmavky má veľký význam a na vyšetrovanie
hemostatických parametrov by sa nemali v žiadnom prípade použi? skúmavky,
obsahujúce nejaký aktivátor alebo iný antikoagulant ako napr. heparín alebo EDTA.
V praxi môže by? prvá skúmavka použitá na hemostatické stanovenia, ak sa krv
odoberie za striktných podmienok: použijú sa 4,5 ml skúmavky a odber vykoná
dobre školený pracovník.
Za
každých iných podmienok
doporučujeme zvoli? sekundárnu vzorku
na hemostatické vyšetrenia, avšak nikdy nie po inom
antikoagulante alebo do skúmavky, obsahujúcej nejaký aktivátor. Tieto
doporučenia treba zdôrazni?, ak sa krv odoberá cez katéter alebo
odberovou súpravou. Skúmavka musí by? naplnená správne. Aby sa krv a
protizrážanlivé činidlo dobre premiešali, je treba
skúmavku dobre premieša? 5
až 6 - násobným obrátením
skúmavky, avšak so skúmavkou by sa nikdy nemalo
trias?, ako dokumentuje Iversen [43].
Transport vzorky
Pred odoslaním krvnej vzorky do laboratória treba ma?
na pamäti, že vzorka by mala zosta? pri izbovej teplote, aby sa predišlo
aktivácii faktoru VII chladom a najmä rozbitiu trombocytov pri monitorovaní
antikoagulantov. Ak sa posiela do laboratória niekoľko skúmaviek krvi, malo by
by? vyznačené, v akom poradí boli jednotlivé vzorky odoberané. Na žiadanke by
malo by? jasne vyznačené, kto urobil odber, aby sa mohli zisti? všetky
nezrovnalosti.
Čas analýzy
Keďže
čas medzi odberom a odstreďovaním vzorky má primárnu dôležitos?, na štítku
skúmavky by mal by? jasne udaný aj čas odberu krvi. Či je čas medzi odberom a
odstredením prijateľný, závisí to od druhu koagulačných testov, ktoré sa majú zo
vzorky urobi?. Na vyšetrenie PT je prijateľný interval do 4 hodín V prípade
monitorovania heparínovej liečby by nemal by? tento interval dlhší ako 1 hodina,
kvôli premenlivej neutralizácii heparínu doštičkovým faktorom
IV, ak
bola krv odobratá do citrátu a 4 hodiny, ak bol odber do skúmavky, obsahujúcej
CTAD.
Podmienky transportu
Narábanie so skúmavkami musí by? jemné. Ak vzorky nie
sú chránené, napr. v pneumatickom systéme, môže dôjs? k denaturácií bielkovín v
dôsledku penenia krvi, pričom môže tiež dôjs? k aktivácii trombocytov.
ZÁVEREČNÉ POZNÁMKY
Odber krvi je prvým krokom v rámci rutinných i
špeciálnych hemostatických vyšetrení. Kvalita výsledkov môže by? týmto krokom
ovplyvnená zásadným spôsobom. Jednoduchými opatreniami, špeciálnym školením
osôb, vykonávajúcich odbery a vhodnou voľbou odberových skúmaviek a odberových
pomôcok možno výrazne napomôc? tomu, aby výsledky testov boli kvalitné.
6
POĎAKOVANIE
Tento článok bol uverejnený pôvodne vo februári 1998
v špeciálnom vydaní „Sang. Thrombose et Vaisseux". Chceli by sme preto
poďakova?: P. Aguilar -Martinez, M.C. Alessi, C. Barro, B. Bouttiere, C. Biron,
C. Droullé, M. Giansili, N. Hezard, M.F. Hurtand-Roux, I. Juhan-Vague, L.
Maisoneuve, p. Nguyen, P. Nurden, G. Potron a N. Schlegel za ich spoluprácu.
LITERATÚRA
1)
National Commitee for
Clinical Laboratory Standards: Procedures for the Collection of Diagnostic
Blood Specimens by Venipuncture, ed. 3, Approved Standards NCCLS
Documents. H3-A3. Villanova, NCCLS, 1991.
2)
National
Commitee for Clinical
Laboratory Standards: Collection,
Transport and Processing of
Blood Specimens for
Coagulation Testing and
Performance of Coagulation, ed. 2, Approved Guideline,
NCCCLS Document H21-A2. Villanova, NCCLS, 1991.
3)
National Commitee for
Clinical Laboratory Standards: Procedures for the Collection of Diagnostic
Blood Specimens by Venipuncture, ed. 4, Approved Standards NCCLS
Documents. H3-A3. Villanova, NCCLS, 1999.
4)
Walker
ID: Blood collection
and sample preparation:
Pre-analytical variations; in Jespersen J,
Bertina RM, Haverkate F (eds): Laboratory Techniques in Thrombosis: A
Manuál, 2nd revised edition of ECAT assay procedures. Dordrecht,
Kluwer, 1992, pp 13-20.
5)
Thompson JM: Blood
collection and preparation: Preanalytical variation; in Jespersen J, Bertina RM,
Haverkate F (eds): ECAT Assay Procedures, Dordrecht, Kluwer, 1992, pp 13-20.
6)
Arrété du 26 novembre
1999 relatif á la bonne exécution des analyse de biológie medicale. J Off Rép Fr,
11 december 1999, pp 18441-18452
7)
Les variables
préanalytiques en hémostase: recommamdations du groupe d'études sur ľhémostase
et la thrombose (GEHT). Sang Thromb Vaisseaux 1998; 10:1-40.
8)
Ray MJ: An artefact
related to the ratio of sample volume to the blood collection vial size which
effects the APTTs of specimens taken to monitor heparín therapy: Thromb
Haemost 1991; 66:387-388.
9)
Polack B, Barro C,
Pernod G, Bourgeat P, Vigier JP: Impact of the blood collection tube on the
activation of coagulation. Thromb Haemost 1997; 77:217-218.
10)
lO.D'Angelo G, Villa
C: Measurement of prothombin time in patients on oral anticoagulant therapy:
Effects of 2 different evacuated tubes. Haematologica 1999; 84:656-672.
11)
Biron-Andréani C,
Malol C, Ségureret F, Schved J-F: Plastic versus siliconized glass tubes:
Evaluation in curren: laboratory practise. Thromb Haemost 2000; 83:801.
12)
Van Den
Besselaar AMPH: Different sensitivities of variuos thromboplastins to
two blood collection systems for
monitoring oral anticoagulant
therapy. Thomb Haemostat 1999;82:153-154.
13)
Van den Besselaar
AMHP, Chantarangkul V, Tripodi A: A comparison of two sodium citrate
concentration in two evacuated blood collection systems for prothrombin time and
ISI determination. Thromb Haemost 2000;84:664-667.
14)
Van den Besselaar
AMPH: Effect of evacuated blood collection tube on thromboplastins calibratio.
Thromb Haemos 1998;79:1062-1063.
15)
Sundaram S, Irvine L,
Courtney JM, Taggart DP, Wheatley DJ, Lowe GDO: Paterns of blood response during
cardiopulmonary bypass. Int J ArtifOrgans 1992; 15:243-248.
16)
Boisclair MD, Lane DA,
Philippou H: Mechanisms of thrombin generation during surgery and
cardiopulmonary bypass. Blood 1993;82:3350-3357.
17)
Burman JF, Chung Hl,
Lane DA, Philippou H, Adami A, Lincoln JCR: Role of factor
XII
in thrombin generation and
fibrinolysis during cardiopulmonary bypass. Lancet
1994;344:1192-1193.7
18)
Siege! JE, Bernard DW, Swami VK, Sazama K: Monitoring heparin therapy:
APTT results from partial-fulldraw tubes. Am J Clin Pathol 1998; 110:184-187.
19)
Duncan EM, Casey CR, Duncan BM, Lloyd JV: Effect of concentration of
trisodium citrate anticoagulant on calculation of the international
normalized ratio and the internal sensitivity index of thromboplastin.
Thromb Haemost 1994;72:84-88.
20)
Thomson
JM, Thomenson JA, Poller
L: The calibration of the
second primary international reference preparation for
thromboplastin (thromboplastin, human, plain, coded BCT/253. Thromb
Haemost 1984;52:336-342.
21)
Adcock
DM, Kressin DC, Marlar RA: Effect of 3,2% vs 3,8% sodium citrate concentration
on routine coagulation testing. Am J Clin Pathol 1997;107:105-110.
22)
Adcock
DM, Kressin DC, Marlar RA: Minimum specimen volume requirements for
routine coagulation testing -
Dependence on citrate
concentration. Am J
Clin Pathol 1998;109:595-599.
23)
Musgrave
KA, Triplett DA: Internal quality insurance in blood coagulation; in Poller L
(ed): Recent Advances in Blood Coagulation. Edinburg, Churchill Livingstone,
1985, pp 235-250.
24)
Musgrave
KA, Triplett DA: Internal quality insurance in Blood Coagulation; in Poller L
(ed): Recent Advances in Blood Coagulation. Edinburg, Churchill Livingstone,
1985, pp 235-250. (to iste ako 23)
25)
Constant G, Gouault-Heilmann M, Martinoli JL: Heparin inactivation during
blood storage: Its prevention by blood collection in citric acid, theophyline ,
adenosine, dipyridamole C.T.A.D. mixture. Thromb Res 1983;31:365-374.
26)
Gouault-Heilmann M, Leroy-Matheron C: Surveillance biologique des
patients sous
HBPM Amelioration des conditions preanalytiques par prelevement sur Diatube®-H.
GEHT. Geneva, 1994.
27)
Freedman
J: Preanalitycal requirement for platelet activation tests. Prceedings of the
First Symposium on the Impact of the Preanalytical Phase on the Quality of
Laboratory Results. Montpellierr, 1996.
28)
Neufeld
M, Nowak-Gottl U, Junker R: Citrate-theophyline-adenine-dipydamole buffer is
preferable to citrate buffer as an anticoagulant for flow cytometric
measurement of plateled activation. Clin Chem 1999; 45:2030-2033.
29)
Mody M,
Lazarus AH, Semple JW, Freedman J: Preanalytic requirements for flow cytometric
evaluation of plateled activation: Choice of anticoagulant. Transfus Med 1999;
9:147-154.
30)
Ahnadi
CE, Lepine M, Lambert G, Chapman ES, Grant AM: Comparison of in-vitro plateled
activation in blood collected into sodium citrate vs Diatube-H. AACC. St Luiss,
poster 196.
31)
Polack
B, Barro C, Mossuz P, Pernod G; Inadequate quality of a
blood collection tube containing
an anticoagulant
platelete inhibitor
mixture. Thromb Haemostas
1997;77:1035-1036.
32)
Thompson
JM: Blood collection and preparation: Preanalytical variation; in Jespersen J,
Bertina RM, Haverkate F (eds): ECAT Assay Procedures, Dordrecht, Kluwer, 1992,
pp 13-20. (to iste ako 5)
33)
Haynes
SR, Allardyce W, Cowan B, Tansey P: Accuracy of coagulation studies
performed on blood samples obtained from arterial cannulae. Br J Anaesth
1992; 69:519-601.
34)
Van
Genderen PJ, Gomes M, Stibbe J: The reliability of Hickman catheter blood for
the assessment of activation markers of coagulation and fibrinolysis
in patients with hematological malignancies. Thromb Res 1994;73:247-254.
35)
Templin
K, Schively M, Riley
J: Accuracy of drawing
coagulation samples from heparinized arterial lines.
Am J Crit Care 1993;2:88-95.
36)
Konopad
E, Grace M, Johnston R, Noseworthy T, Shustack A: Comparison of PT and a PTT
values drawn by venipuncture andarterial line using three discard volumes. Am J
Crit Care 1992; 1:94-101.
37)
Gregersen RA, Underhill SL, Detter JC, Schmer G, Lax K: Accurate coagulation
studies from heparinized radial artery catheters. Heart Lung 1987; 16:686-693.
38)
Krueger
KE, Carrico CJ, Detter JC, Raysys VA, Underhill SL: The reliability of
laboratory data from blood samples collected through pulmonary artery catheters.
Arch Phatol
Lab Med
1981;105:343-344.
39)
Reinhardt AC, Tonneson AS, Bracey A, Goodnough SK: Minimum discard volume
from
arterial
catheters to obtian
coagulation studies free
heparin effect. Heart
Lung
1987;16:699-705.
40)
Felding
P, Tryding N, Hyltoft Petersen P, Holder M: Effects of posture on concentration
of
blood constituents in
healthy adults: Practical application of blood specimens collection procedure
recommended by the Scandinavian Commitee on Reference Values. Scand
J
Clin Lab Invest
1980;40:615-621.
41)
Guder WG,
Naraynnan S, Wisser H, Zawta B, Samples from the patient to the laboratory. The
Impact of Preanalytical Variables to the Quality of Laboratory Results.
DarmstadtGIT Verlag, 1996.
42)
Deppase
F, Samama MM: Conditions pre-analytiques en hemostase. Spectra
Biol
1999;18:27-31.
43)
lversen
LH: Pre-analytical variations in the measurement of sensitive markers
of
coagulation and
fibrinolysis. The influence of venipuncture and mixing
of blood.
Haemostasis
1997;27:119-124.
44)
McPhedran P, Clyne LP, Ortoli NA, Cagnon PG, Sanders FJ: Prolongation
of the
activated partial
thromboplastin time associated with poor venipuncture technique.
Am J
ClinPathol 1974;62:20.
45)
Yawn BP,
Loge C, Dale J: Protrombin time - One tube or two. Am J Clin
Pathol
1996;105:794-797.
46)
Gottfried El, Adachi MM: Prothrombin time and activated partial thromboplastin
time can
be performed on
the first tube. Am J Clin Pathol 1997; 107:681-683.